Chovateľstvo

Život sliepky je fascinujúcim príbehom, ktorý sa odohráva v našich dvoroch a farmách. Hoci sa to môže zdať ako prostá otázka, odpoveď na to, ako dlho žije sliepka, závisí od mnohých faktorov, vrátane starostlivosti, výživy a prostredia. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty života sliepok, ich prirodzenú dĺžku života a na to, čo môžeme urobiť pre to, aby naše sliepky žili šťastný a zdravý život. Prečítajte si viac a objavte zaujímavé fakty o týchto bežných, no fascinujúcich zvieratách.

Životný a znáškový cyklus sliepok

Životný a znáškový cyklus sliepok prechádza viacerými fázami, ktoré ovplyvňujú ich zdravie a produktivitu. Sliepky začínajú svoj život ako vajíčka, ktoré sa po približne 21 dňoch liahnu na kuriatka. Tieto malé a zraniteľné kuriatka rýchlo rastú a približne po šiestich týždňoch sa menia na mladé sliepky. Vo veku okolo 5 až 6 mesiacov dosahujú pohlavnú dospelosť a začínajú znášať vajcia, pričom prvé dva roky sú najproduktívnejšie, s produkciou až 250-300 vajec ročne. Po tomto období začína ich znáška klesať, pričom staršie sliepky znášajú menej vajec. Proces pierkovania, počas ktorého strácajú a opäť narastá perie, tiež dočasne znižuje ich znášku. S náležitou starostlivosťou, vrátane kvalitnej výživy, hygieny a zdravotnej starostlivosti, môžu sliepky žiť 5 až 10 rokov, pričom niektoré plemená a jedince môžu dosiahnuť aj vyšší vek. Dôležité je poskytovať im bezpečné a stabilné prostredie, minimalizovať stres a zabezpečiť pravidelnú veterinárnu starostlivosť.

Životný cyklus sliepok

Vajíčko a liahnutie

Liahnutie trvá približne 21 dní, kým sa vajíčko v inkubátore alebo pod sliepkou vyvinie a vyliahne kuriatko.

Po vyliahnutí je kuriatko veľmi malé a zraniteľné. Potrebuje teplé a bezpečné prostredie.

Kuriatko (0-6 týždňov)

Kuriatka rýchlo rastú a začínajú vytvárať svoje prvé perie. Potrebujú špeciálnu výživu, vysokú teplotu a ochranu pred predátormi.

Mláďa (6 týždňov – 5 mesiacov)

Sliepky prechádzajú do obdobia rýchleho rastu a menia sa na mladé sliepky. Kým nedosiahnu pohlavnú dospelosť, je dôležité ich správne kŕmiť a udržiavať v dobrých podmienkach.

Dospelá sliepka (5 mesiacov a viac)

Dospelé sliepky začínajú znášať vajcia, zvyčajne vo veku okolo 5-6 mesiacov.

Znáskový cyklus sliepok

Začiatok znášania

Sliepky začínajú znášať vajcia vo veku 5-6 mesiacov. Mladé sliepky môžu znášať vajcia takmer denne.

Vrchol znášania

Prvé 1-2 roky sú zvyčajne najproduktívnejšie obdobie pre znášanie vajec. Sliepky môžu znášať 250-300 vajec ročne, v závislosti od plemena a podmienok.

Pokles znášania

Po dosiahnutí vrcholu znášania začne produkcia vajec postupne klesať. Po dvoch rokoch môže klesnúť produkcia na približne 50-70% pôvodného počtu vajec.

Koniec znášania

Vo veku 4-5 rokov produkcia vajec výrazne klesá. Sliepky môžu prestávať znášať vajcia a sú potom často chované ako domáci miláčikovia alebo využívané na iné účely.

Čo ovplyvňuje znášanie

• Kvalitné krmivo: kvalitná strava bohatá na vápnik a proteíny je kľúčová pre dobrú produkciu vajec.
• Svetlo: sliepky potrebujú približne 14-16 hodín svetla denne pre optimálnu produkciu vajec.
• Zdravie: dobrá zdravotná starostlivosť a hygiena kurína sú nevyhnutné pre udržanie produktivity.
• Stres: minimalizácia stresu (napr. z predátorov alebo zmeny prostredia) podporuje lepšiu znášku.

Molting (pierkavanie sliepok)

Molting, je to prirodzený proces, kedy sliepky strácajú a opäť naberajú (narastá) svoje perie. Počas moltingu, ktorý trvá niekoľko týždňov, znášanie vajec často klesá alebo úplne prestáva. Pri zabezpečení správnych podmienok a starostlivosti môžu sliepky dosiahnuť dobrú a dlhú znáškovú fázu, čo je prospešné pre domácnosti aj komerčných chovateľov.

Čo môžete urobiť, aby vaša sliepka žila čo najdlhšie

Aby vaša sliepka žila čo najdlhšie, je dôležité zabezpečiť jej optimálne podmienky pre život a starostlivosť.

Krmivo a vitamíny pre sliepky

• Kvalitné krmivo: dávajte sliepkam vyváženú stravu bohatú na živiny, vitamíny a minerály. Krmivo by malo obsahovať dostatok bielkovín, vápnika a ďalších základných živín.
• Čerstvá voda: neustály prístup k čistej a čerstvej vode. Voda by mala byť vymieňaná denne.
• Doplnky stravy a vitamíny: občas pridajte do stravy doplnky ako napríklad škrupiny z vajec alebo mleté ustrice na podporu zdravia kostí a vajec. Dostupné sú aj vitamíny pre sliepky. 

Bývanie a prostredie

• Čisté prostredie: pravidelne čistite kurník a výbeh, aby ste predišli hromadeniu škodlivých baktérií a parazitov.
• Dostatok priestoru: zabezpečte, aby sliepky mali dostatok priestoru na pohyb. Preplnený kurín môže viesť k stresu a chorobám.
• Bezpečnosť: ochráňte sliepky pred predátormi. Kurník a výbeh by mali byť bezpečné a odolné voči možným hrozbám.

Zdravotná starostlivosť sliepok

• Pravidelne kontrolujte sliepky na príznaky chorôb alebo parazitov. Zabezpečte pravidelnú veterinárnu starostlivosť a očkovania.
• Parazity: pravidelne kontrolujte sliepky na vonkajšie a vnútorné parazity a používajte vhodné antiparazitické prostriedky.

Sociálne a psychické pohodlie

• Spoločnosť: sliepky sú spoločenské zvieratá, preto je dobré chovať ich v skupine. Izolovaná sliepka môže trpieť stresom.
• Aktivity: poskytujte sliepkam možnosti na obohatenie prostredia, ako sú hračky, miesto na hrabanie a popolisko.

Sezónna starostlivosť

• Letné obdobie: zabezpečte dostatok tieňa a vody, aby sa sliepky neprehriali.
• Zimné obdobie: udržujte kurník suchý a chránený pred prievanom, ale zároveň zabezpečte dobrú ventiláciu, aby sa predišlo vlhkosti a plesniam.

Implementácia týchto opatrení môže výrazne prispieť k tomu, aby vaše sliepky žili dlhý, zdravý a produktívny život.

Čoho sa sliepky boja? 

Sliepky majú prirodzené obavy z rôznych faktorov, ktoré môžu ovplyvniť ich pohodu a správanie. Tu sú niektoré z hlavných vecí, ktorých sa sliepky boja:

Predátori

• Líšky: bežní predátori na vidieku.

• Jastrabi a iné dravce: útočia zhora a môžu spôsobiť paniku v kurníku.
• Psy a mačky: môžu byť hrozbou, ak nie sú správne trénovaní.
• Hlodavce: nielenže kradnú vajcia, ale môžu aj znečistiť prostredie.

Neznáme zvuky a pohyby

• Hlasné zvuky: hlasná hudba, stavebné práce alebo búrky môžu vyvolať stres.
• Náhle pohyby: rýchle pohyby ľudí alebo zvierat môžu spôsobiť paniku.

Zmeny v prostredí

• Zmeny v kurníku: nové objekty, preusporiadanie alebo pridanie nových sliepok môže byť stresujúce.
• Presuny: premieste sliepky do nového prostredia pomaly, aby si zvykli.

Sociálne interakcie

• Dominantné sliepky: agresívne správanie dominantných sliepok môže vyvolať strach u podriadených jedincov.
• Izolácia: samostatne chované sliepky môžu trpieť strachom a stresom.

Nedostatok úkrytov

• Bez možnosti úkrytu sa sliepky môžu cítiť zraniteľné.

Ako dlho môže žiť sliepka?

Sliepky sa dožívajú rôznej dĺžky života v závislosti od viacerých faktorov, ako sú plemeno, podmienky prostredia, zdravotná starostlivosť a spôsob chovu. Vo všeobecnosti platí:

• Komerčne chované sliepky: tieto sliepky, najmä tie, ktoré sú chované na produkciu vajec, majú často kratšiu životnosť, zvyčajne okolo 1 až 2 roky. To je spôsobené intenzívnym chovom a skutočnosťou, že sú často zabité po poklese produkcie vajec.
• Domáce a voľne chované sliepky: pri správnej starostlivosti a vhodných podmienkach môžu tieto sliepky žiť oveľa dlhšie, bežne 5 až 10 rokov. Niektoré plemená, ako napríklad bantamky, môžu žiť aj dlhšie, až 12 alebo viac rokov.
• Plemenné a ozdobné sliepky: niektoré plemená sú chované skôr pre ich vzhľad než pre produkciu vajec alebo mäsa a môžu žiť aj viac ako 10 rokov pri správnej starostlivosti.

Je dôležité zabezpečiť sliepkam vhodné podmienky, dostatočnú výživu a veterinárnu starostlivosť, aby mohli žiť čo najdlhšie a najzdravšie.

Najdlhšie žijúca sliepka? 

Najdlhšie žijúca sliepka bola známa pod menom Matilda. Bola to plemenná sliepka z plemena Red Pyle, ktorá sa dožila úctyhodného veku 16 rokov. Matilda získala uznanie od Guinnessovej knihy rekordov ako najdlhšie žijúca sliepka na svete. Jej dlhý život bol pripisovaný výborným životným podmienkam a starostlivosti jej majiteľov. Matilda sa stala ikonou a dôkazom toho, že pri správnej starostlivosti môžu sliepky žiť omnoho dlhšie, než je bežné očakávanie.

Chov brojlerov môže byť skvelým spôsobom, ako zabezpečiť čerstvé a kvalitné mäso priamo z vlastnej farmy. V tomto článku sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť, od prípravy a nákupu kuriatok, cez optimálne kŕmenie a starostlivosť, až po úspešné dosiahnutie cieľovej hmotnosti a prípravu na porážku. Či už ste začiatočník alebo skúsený farmár, náš sprievodca vám poskytne praktické rady a tipy na efektívny a ziskový chov brojlerov.

Čo sú brojlery

Brojlery sú špeciálne plemeno kurčiat, ktoré sú chované hlavne pre ich mäso. Tieto kurčatá rýchlo rastú vďaka genetickému výberu a špeciálnej kŕmnej zmesi, čo znamená, že môžu byť pripravené na zabitie a spracovanie už v približne 6 až 8 týždňoch od narodenia. Brojlery sú známe svojou vysokou účinnosťou pri premene krmiva na mäso, čo ich robí veľmi ekonomicky výhodnými pre komerčné mäsové farmy. Tieto kurčatá sú obvykle chované v intenzívnych farmárskych podmienkach, kde sú držané v veľkých halách s kontrolovaným prostredím, aby sa maximalizoval ich rast a zdravie.

Prečo práve brojlery?

Brojlery sú preferované pre niekoľko dôvodov:

1. Rýchly rast: brojlery rastú veľmi rýchlo, čo znamená, že sú pripravené na zabitie a spracovanie za krátky čas, zvyčajne 6 až 8 týždňov. To umožňuje farmárom rýchlo získať zisk z ich investície.
2. Efektívnosť kŕmenia: brojlery majú vynikajúcu schopnosť premieňať krmivo na telesnú hmotu, čo znamená, že z relatívne malého množstva krmiva dokážu vyprodukovať veľké množstvo mäsa. To znižuje náklady na krmivo a zvyšuje rentabilitu chovu.
3. Kvalita mäsa: mäso z brojlerov je všeobecne považované za jemné a chutné, čo z neho robí obľúbený produkt medzi spotrebiteľmi. Toto mäso má tiež nízky obsah tuku, čo z neho robí zdravšiu voľbu v porovnaní s inými druhmi mäsa.
4. Ekonomická výhodnosť: vďaka ich rýchlemu rastu a efektívnosti premieny krmiva sú brojlery veľmi ekonomicky výhodné na chov. To je dôležité pre farmárov, ktorí sa snažia maximalizovať svoje zisky.

Tieto faktory robia z brojlerov ideálnu voľbu pre komerčný aj domáci chov a spracovanie kuracieho mäsa.

Alternatíva za brojlery? 

Ak hľadáte alternatívne plemená kurčiat na produkciu mäsa, ktoré by mohli nahradiť brojlery, tu sú niektoré možnosti:

1. Cornish Cross: toto je jedno z najpopulárnejších plemien na produkciu mäsa, podobne ako brojlery. Rastie rýchlo a má vysokú efektivitu premeny krmiva na mäso.
2. Freedom Rangers: populárne medzi farmármi, ktorí preferujú voľný výbeh a organický chov. Rastú pomalšie ako brojlery, ale majú kvalitné mäso s lepšou chuťou.
3. Red Rangers: kurčatá sú vhodné pre voľný výbeh a majú pomalší rast, čo vedie k lepšej štruktúre mäsa a chuti.
4. Jersey Giant: jedno z najväčších plemien kurčiat. Rastie pomalšie, ale dosahuje veľkú veľkosť a produkuje veľké množstvo mäsa.
5. Bresse: francúzske plemeno je známe svojím vynikajúcim mäsom, ktoré je považované za delikatesu. Rastie pomalšie, ale kvalita mäsa je vysoká.
6. Delaware: plemeno bolo pôvodne chované na produkciu mäsa a vajec. Rastie pomerne rýchlo a je vhodné pre malých farmárov.
7. Orpington: univerzálne plemeno, ktoré je dobré na produkciu mäsa a vajec. Rastú pomalšie, ale majú jemné a chutné mäso.
8. Sussex: ďalšie univerzálne plemeno, ktoré je vhodné na produkciu mäsa a vajec. Je obľúbené pre svoju chuť a kvalitu mäsa.
9. Austra White: je hybrid medzi Australorp a White Leghorn, známe pre svoju dobrú produkciu mäsa a vajec.

Výber alternatívneho plemena závisí od vašich špecifických potrieb a podmienok chovu, ako aj od preferencií spotrebiteľov na vašom trhu. Každé plemeno má svoje výhody a nevýhody, takže je dôležité zvážiť, čo je pre vás najdôležitejšie, či už ide o rýchlosť rastu, kvalitu mäsa, spôsob chovu alebo iné faktory.

Ako začať chovať brojlery

Chov brojlerov môže byť ziskový a relatívne jednoduchý podnik, ak dodržiavate základné kroky a venujete pozornosť detailom. Tu je návod, ako začať:

Príprava a plánovanie

• Zoznámte sa so základmi chovu brojlerov, vrátane požiadaviek na kŕmenie, starostlivosť a zdravotnú starostlivosť.
• Zabezpečte vhodné miesto pre chov. Potrebujete priestor, ktorý je čistý, dobre vetraný a chránený pred dravcami.
• Informujte sa o predpisoch a povoleniach potrebných pre chov hydiny.

Príprava kurína

• Postavte alebo kúpte kurín, ktorý poskytuje ochranu pred nepriaznivým počasím a dravcami. Zabezpečte dostatok miesta pre sliepky (približne 0.1 m² na kura v kuríne a 0.2 m² vo výbehu).
• Použite kvalitnú podstielku pre sliepky, ako je slama alebo drevná štiepka, aby kurčatá mali čistý a suchý povrch.

Nákup kuriatok

• Kúpte kurčatá od dôveryhodného dodávateľa. Najčastejšie sa kupujú ako jednodňové kuriatka.
• Pri príchode kuriatok zabezpečte, aby mali prístup k teplu, vode a krmivu. Umiestnite ich pod teplú lampu s teplotou okolo 32-35°C.

Kŕmenie a voda

• Používajte špeciálne krmivo pre brojlery, ktoré obsahuje potrebné živiny a bielkoviny pre rýchly rast. Postupne znižujte obsah bielkovín, ako kurčatá rastú.
• Zabezpečte vždy čistú a čerstvú vodu. Brojlery potrebujú veľa vody, aby rástli zdravo.

Starostlivosť a hygiena

• Pravidelne čistite kurín a meníte podstielku, aby ste minimalizovali riziko chorôb.
• Pravidelne kontrolujte kurčatá na príznaky chorôb alebo zranení. Akékoľvek podozrivé jedince izolujte a konzultujte s veterinárom.

Teplota a osvetlenie

• Znížte teplotu v kuríne každý týždeň o približne 2-3°C, až kým nedosiahnete okolo 21°C, keď sú kurčatá asi 4-5 týždňov staré.
• Zabezpečte približne 16 hodín svetla denne pre optimálny rast.

Príprava na porážku

• Pravidelne vážte kurčatá, aby ste sledovali ich rast a rozhodli, kedy sú pripravené na porážku (zvyčajne 6-8 týždňov).
• Pripravte sa na porážku buď sami, alebo si zabezpečte služby miestnej spracovateľskej stanice.

Kedy začať chovať brojlery?

Začať chovať brojlery môžete v akomkoľvek ročnom období, ale existujú určité faktory, ktoré môžu ovplyvniť váš výber:

Jar

• Mierne teploty a dlhšie dni podporujú rast kurčiat. Menej extrémne podmienky znižujú náklady na vykurovanie a ventiláciu.
• Jar je populárnym obdobím pre začiatok chovu, čo môže zvýšiť dopyt po kuriatkach a krmive, čím sa môžu zvýšiť náklady.

Leto

• Dostatočné denné svetlo a teplé počasie podporujú rýchly rast kurčiat. Menej výdavkov na vykurovanie.
• Vysoké teploty môžu spôsobiť stres pre kurčatá, čo môže vyžadovať dodatočné chladenie a ventiláciu.

Jeseň

• Chladnejšie teploty môžu byť vhodné pre rast kurčiat, a menej populárny čas môže znamenať nižšie ceny kuriatok a krmiva.
• Skracujúce sa dni môžu vyžadovať doplnkové osvetlenie, aby sa zabezpečil optimálny rast.

Zima

• Nevýhody: Vyššie náklady na vykurovanie a možnosť extrémnych chladov, ktoré môžu spomaliť rast a zvýšiť riziko chorôb.

Skorá jar, je považovaná za najlepší čas na začatie chovu brojlerov, pretože mierne teploty a dostatočné denné svetlo podporujú rast kurčiat bez extrémnych nákladov na vykurovanie alebo chladenie.

Čo nemôžu jesť brojlery 

Brojlery majú citlivý tráviaci systém a ich kŕmenie by malo byť starostlivo monitorované, aby sa predišlo zdravotným problémom. Tu je zoznam vecí, ktoré by brojlery nemali jesť:

Škodlivé potraviny pre brojlery

• Surové fazule a iné strukoviny obsahujú lektíny, ktoré sú pre kurčatá toxické.
• Zelené zemiaky a rajčiny obsahujú solanín, ktorý je jedovatý.
• Avokádo obsahuje persín, ktorý je toxický pre hydinu.
• Cibuľa a cesnak, vo veľkých množstvách môžu spôsobiť anémiu a poškodiť červené krvinky.
• Čokoláda a kofeín obsahujú teobromín a kofeín, ktoré sú pre kurčatá toxické.
• Plesnivé alebo staré pečivo môže obsahovať toxické látky.

Nevhodné potraviny pre brojlery

• Mliečne výrobky, kurčatá nemajú enzýmy na trávenie laktózy, čo môže spôsobiť tráviace problémy.
• Slané potraviny, vysoký obsah soli môže spôsobiť dehydratáciu a poškodenie obličiek.
• Sladkosti a cukrovinky, vysoký obsah cukru nie je vhodný pre ich tráviaci systém a môže spôsobiť zdravotné problémy.

Zvyšky z domácnosti

Tuky a mastné zvyšky môžu spôsobiť obezitu a tráviace problémy.

Ako dlho trvá vykŕmiť brojlery

Chov brojlerov zvyčajne trvá približne 6 až 8 týždňov, kým sú pripravené na porážku. Tento časový rámec závisí od viacerých faktorov, vrátane plemena brojlerov, kŕmnych podmienok a zdravotného stavu. 

1. Štartovacia fáza (0-2 týždne)

• 0-2 týždne
• Štartovacie krmivo s vysokým obsahom bielkovín (20-24%)
• Rýchly začiatok rastu a vývoj základnej kostrovej a svalovej hmoty

2. Rastová fáza (3-5 týždňov)

• 3-5 týždňov
• Rastové krmivo s mierne nižším obsahom bielkovín (18-20%)
• Pokračovanie v rýchlom raste a nárast svalovej hmoty

3. Dokončovacia fáza (6-8 týždňov)

• 6-8 týždňov
• Dokončovacie krmivo s nižším obsahom bielkovín (16-18%)
• Dokončenie rastu a dosiahnutie cieľovej hmotnosti na porážku

Väčšina komerčných brojlerov, ako je Cornish Cross, dosiahne cieľovú hmotnosť do 6-8 týždňov. Iné plemená môžu rásť pomalšie.

Koľko vážia dospelé brojlery

Dospelé brojlery, ktoré sú pripravené na porážku, zvyčajne vážia medzi 2,5 až 3 kg. Tento cieľový rozsah hmotnosti je dosiahnutý za približne 6 až 8 týždňov, v závislosti od konkrétnych podmienok chovu a plemena brojlerov.

Faktory ovplyvňujúce konečnú hmotnosť brojlerov sú

• Plemeno:

1. • Cornish Cross: toto je najbežnejšie používané plemeno pre komerčný chov brojlerov a rýchlo dosahuje hmotnosť okolo 2,5 až 3 kg v priebehu 6-8 týždňov.
   • Iné plemená: iné plemená môžu rásť pomalšie a dosiahnuť rôzne hmotnosti. Napríklad Freedom Rangers alebo Red Rangers môžu dosiahnuť podobnú hmotnosť, ale potrebujú viac času.
2. Krmivo:
   • Vyvážené krmivo s vysokým obsahom bielkovín a energie je kľúčové pre dosiahnutie optimálnej hmotnosti v krátkom čase.

Typické hmotnosti brojlerov

• 2 týždne: približne 0,5 kg
• 4 týždne: približne 1,2 kg
• 6 týždňov: približne 2,5 kg
• 8 týždňov: približne 3 kg

Ak chováte brojlery s voľným výbehom alebo v menej intenzívnych podmienkach, môžu rásť pomalšie a dosiahnuť konečnú hmotnosť za dlhší čas. Dospelé brojlery, ktoré sú pripravené na porážku, zvyčajne dosahujú hmotnosť medzi 2,5 a 3 kg za 6 až 8 týždňov, čo je optimálny časový rámec pre väčšinu komerčných chovov.

Na záver

Chov brojlerov je obohacujúca a zisková aktivita, ktorá môže zabezpečiť čerstvé a kvalitné mäso priamo z vašej farmy. Dôležité je dôkladné plánovanie a príprava, správne vybavenie a kŕmenie, ako aj pravidelná starostlivosť a monitorovanie zdravia kurčiat. Dodržiavaním osvedčených postupov a odporúčaní môžete dosiahnuť optimálne výsledky a zabezpečiť, že vaše brojlery budú rásť zdravé a dosiahnu cieľovú hmotnosť v očakávanom čase. Nezabudnite, že úspešný chov brojlerov závisí od vašej pozornosti k detailom a ochoty neustále sa učiť a prispôsobovať nové metódy. 

Popolenie, čiže popolové kúpele, je dôležitým rituálom pre každú sliepku. Tento prirodzený proces umožňuje sliepkam udržiavať si čistotu, zbavovať sa parazitov a starať sa o svoje perie. Pre chovateľov hydiny je nevyhnutné zabezpečiť kvalitné popolisko, ktoré prispieva k zdraviu a pohodliu sliepok. V tomto článku sa dozviete, prečo je popolisko také dôležité, aký popol je najvhodnejší a ako ho správne pripraviť. Prečítajte si viac a zabezpečte svojim sliepkam optimálne podmienky na popolové kúpele.

Čo je popolenie sliepok

Popolenie sliepok je prirodzený proces, pri ktorom sa sliepky váľajú v popole, hlinenom prachu alebo jemnom piesku. Je to pre ne v podstate spôsob kúpania, aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať ako ideálny spôsob očisty. 

Popolenie má pre sliepky viacero benefitov

Zdravie a popolenie

• Odstraňuje parazity: popol pomáha sliepkam zbaviť sa vonkajších parazitov, ako sú blchy a vši, ktoré im spôsobujú svrbenie a nepohodlie. To môže viesť k zníženiu znášky a celkovému zhoršeniu zdravia. Pravidelné popolenie môže pomôcť predchádzať týmto problémom.
• Zlepšuje zdravie peria: popol pomáha udržiavať perie sliepok čisté a suché, čím zabraňuje tvorbe plesní a baktérií. To môže viesť k zdravšiemu periu a znížiť riziko kožných ochorení.
• Uľahčuje termoreguláciu: popol môže pomôcť sliepkam v lete sa ochladiť a v zime sa zahriať. Vďaka tomu sa cítia pohodlnejšie a zdravšie.

Pohoda sliepok a popolenie

• Znižuje stres: popolenie je pre sliepky relaxačná aktivita, ktorá im pomáha znížiť stres. To môže viesť k pokojnejšiemu a šťastnejšiemu kŕdľu.
• Poskytuje zábavu: popolenie je pre sliepky zábavná aktivita, ktorá im pomáha zabaviť sa a zbaviť sa nudy.

Čo je popolisko sliepok

Popolisko sliepok je miesto alebo nádoba, kde sa sliepky kúpu v zmesi popola a piesku. Tento proces je známy ako „popolová kúpeľ“ a je veľmi dôležitý pre zdravie a pohodu sliepok. Sliepky sa v popolisku kúpu, aby si udržali čistotu, odstránili parazity a zlepšili kvalitu svojho peria.

Aký popol do popoliska?

Popolisko je dôležitou súčasťou starostlivosti o sliepky, pretože im pomáha zbaviť sa parazitov a udržiavať čistotu peria. Výber správneho popola je kľúčový pre efektívnosť popolového kúpeľa. Tu sú typy popola, ktoré sú vhodné do popoliska:

1. Drevený popol

Najčastejšie používaný typ popola v popolisku pochádza z dreva. Popol z dreva je jemný a dobre sa mieša s pieskom. Popol z tvrdého dreva (ako dub, buk, jaseň) je najvhodnejší, pretože obsahuje menej dechtu a zvyškov chemikálií. Drevo, ktoré bolo spaľované bez pridania chemikálií, je najlepšie. Pred použitím v popolisku nechajte popol vychladnúť a odstráňte veľké kúsky nespáleného dreva.

2. Popol z uhlia

Popol z dreveného uhlia môže byť použitý, ak je čistý a bez chemických prísad. Drevené uhlie je jemnejšie a môže poskytnúť podobné výhody ako drevený popol. Vyhnite sa používaniu popola z komerčného uhlia, ktoré obsahuje chemikálie na zapaľovanie.

3. Piesok

Jemný piesok je často zmiešaný s popolom v popolisku. Pomáha zabezpečiť, aby bol popolisko jemné a prachové, čo zvyšuje jeho účinnosť pri odstraňovaní parazitov.

Čo nepoužívať do popoliska

• Vyhnite sa používaniu popola, ktorý obsahuje chemikálie, farby, laky alebo konzervačné látky.
• Popol z komerčných grilov môže obsahovať zvyšky chemikálií a prísad na rýchle zapaľovanie, ktoré sú pre sliepky nebezpečné.

Používanie správneho typu popola v popolisku je kľúčové pre zabezpečenie zdravia a pohody vašich sliepok. Drevený popol, najlepšie z tvrdého dreva, zmiešaný s jemným pieskom, poskytuje ideálne podmienky pre efektívne popolové kúpele. Vyhnite sa používaniu popola obsahujúceho chemikálie alebo prísady, ktoré by mohli byť škodlivé pre vaše sliepky.

Prirodzené a umelé popolenie sliepok

Popolenie sliepok je prirodzený proces, pri ktorom sa sliepky váľajú v popole, hlinenom prachu alebo jemnom piesku. Je to pre ne v podstate spôsob kúpania, aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať ako ideálny spôsob očisty. Popolenie má pre sliepky viacero benefitov, ako napríklad odstraňovanie parazitov, zlepšovanie zdravia peria a uľahčovanie termoregulácie.

Existujú dva typy popolenia sliepok:

Prirodzené popolenie

Pri prirodzenom popolení sliepky samy hľadajú miesta s vhodným materiálom, v ktorom sa môžu váľať. Môžu to byť miesta s dreveným popolom z krbu alebo grilu, hlinené prachové kúty v kurníku, alebo piesočnaté miesta na dvore.

Výhody prirodzeného popolenia:

• Bezplatné: náklady na prirodzené popolenie sú nulové, pretože sliepky si samy nájdu to, čo potrebujú.
• Prirodzené: sliepky sa samy rozhodujú, kedy a ako sa chcú popáliť, a tak si zachovávajú prirodzené správanie.
• Rôznorodé: sliepky si môžu vyberať z rôznych materiálov, čo im umožňuje nájsť ten, ktorý im najviac vyhovuje.

Nevýhody prirodzeného popolenia:

• Nedostatočná kontrola: nemáte kontrolu nad tým, aký materiál sliepky používajú, a tak sa môže stať, že sa váľajú v materiáli, ktorý nie je pre ne vhodný.
• Nečistota: popol a hlina sa môžu rozniesť po kurníku a dvore, čo môže viesť k neporiadku.

Umelé popolenie

Pri umelom popolení sliepkam poskytnete vhodné materiály na popolenie na určenom mieste. Môžete im dať do kurníka nádobu s dreveným popolom, hlineným prachom alebo komerčne dostupnou zmesou pre popolenie sliepok.

Výhody umelého popolenia:

• Kontrola: máte kontrolu nad tým, aký materiál sliepky používajú, a tak sa ubezpečíte, že používajú len ten, ktorý je pre ne vhodný.
• Čistota: popolisko je na jednom mieste, takže sa nešpiní kurník a dvor.
• Dostupnosť: sliepky majú vždy k dispozícii materiál na popolenie, aj keď ho v prírode nenájdu.

Nevýhody umelého popolenia:

• Náklady: nákup materiálov na popolenie môže byť drahý.
• Umelosť: sliepky nemusia mať k umelým popoliskom taký prirodzený vzťah ako k prirodzeným miestam na popolenie.

Ktorý typ popolenia je pre vás ten pravý?

To závisí od vašich individuálnych potrieb a preferencií. Ak hľadáte bezplatné a prirodzené riešenie, prirodzené popolenie je pre vás tou správnou voľbou. Ak vám však záleží na čistote a kontrole, umelé popolenie môže byť pre vás lepšou voľbou. Bez ohľadu na to, aký typ popolenia si vyberiete, uistite sa, že sliepkam poskytnete kvalitné materiály a že popolisko je na suchom a slnečnom mieste.

Ako vytvoriť popolisko

• Vyberte vhodné miesto: popolisko by malo byť na suchom a slnečnom mieste, chránenom pred vetrom.
• Pridajte popol: môžete použiť drevený popol z krbu alebo grilu, dbajte na to, aby bol studený a bez akýchkoľvek kusov dreva. Ďalšími možnosťami sú hlinený prach, jemný piesok alebo komerčne dostupné zmesi pre popolenie sliepok.
• Udržujte popolisko suché: dbajte na to, aby bolo popolisko suché. Ak je mokré, sliepky ho nebudú používať.
• Pravidelne dopĺňajte popol: popol sa časom minie, preto ho treba pravidelne dopĺňať.

Popolisko môžete urobiť atraktívnejším pre sliepky pridaním byliniek, ako je levanduľa alebo rozmarín. Umiestnite popolisko do blízkosti kurníka, aby ho mali sliepky ľahko dostupné. Sledujte svoje sliepky a uistite sa, že používajú popolisko. Ak ho nepoužívajú, skúste ho presunúť na iné miesto alebo pridať iný materiál. Popolenie je dôležitou súčasťou starostlivosti o sliepky. Poskytuje im to viacero zdravotných a psychických benefitov a zároveň ich zabaví. Vytvorte svojim sliepkam popolisko a sledujte, ako sa im v ňom páči.

Čo ak nie je popolisko, čo hrozí?

Ak sliepkam chýba popolisko, môže to mať viacero negatívnych následkov.

Zdravotné problémy:

• Parazity: bez popolenia sa sliepky nemôžu zbaviť vonkajších parazitov, ako sú blchy a vši, ktoré im spôsobujú svrbenie a nepohodlie. To môže viesť k zníženiu znášky a celkovému zhoršeniu zdravia.
• Zdravie peria: popol pomáha udržiavať perie sliepok čisté a suché, čím zabraňuje tvorbe plesní a baktérií. Ak sliepky nemajú prístup k popolisku, ich perie môže byť špinavé, mastné a náchylné na choroby.
• Termoregulácia: popol môže pomôcť sliepkam v lete sa ochladiť a v zime sa zahriať. Bez popolenia sa im môže ťažšie regulovať telesná teplota, čo môže viesť k stresu a zdravotným problémom.

Správanie:

• Stres: popolenie je pre sliepky relaxačná aktivita, ktorá im pomáha znížiť stres. Ak sliepky nemajú prístup k popolisku, môžu byť vystresované a podráždené.
• Nuda: popolenie je pre sliepky zábavná aktivita, ktorá im pomáha zbaviť sa nudy. Ak sliepky nemajú prístup k popolisku, môžu sa nudiť a frustrovať.

Ďalšie problémy:

• Špinavé perie: bez popolenia sa perie sliepok môže stať špinavé a mastné, čo môže viesť k tomu, že sa perie zlepia a sliepkam sa bude ťažšie hýbať.
• Parazity v kurníku: Parazity z peria sliepok sa môžu šíriť do kurníka a zamoriť ho.

Je dôležité poznamenať, že aj keď sliepky nemajú prístup k popolisku, nemusia sa nevyhnutne u nich prejaviť všetky tieto problémy. V závislosti od individuálnych sliepok a ich prostredia sa môžu prejaviť len niektoré z nich.

Ak chcete svojim sliepkam zaistiť čo najlepšie zdravie a pohodu, je dôležité im poskytnúť prístup k popolisku. Môžete im vytvoriť prirodzené popolisko v ich výbehu alebo im poskytnúť umelé popolisko v kurníku.

Na záver

Popolisko je nevyhnutným prvkom v starostlivosti o sliepky, ktoré im poskytuje prirodzený spôsob, ako si udržiavať čistotu a zdravie. Pravidelné popolové kúpele pomáhajú sliepkam zbaviť sa parazitov, udržiavať perie čisté a suché a prejavovať ich prirodzené správanie. Pre chovateľov je dôležité zabezpečiť kvalitné popolisko, ktoré je správne umiestnené a pravidelne udržiavané.

Použitie vhodného materiálu, ako je drevený popol zmiešaný s jemným pieskom, a umiestnenie popoliska na suchom a chránenom mieste prispieva k optimálnym podmienkam pre zdravie sliepok. Vyhnite sa používaniu popola s chemickými prísadami a zabezpečte, aby bolo popolisko vždy čisté a pripravené na použitie.

Investícia do kvalitného popoliska sa vráti v podobe zdravších a šťastnejších sliepok, čo vedie k lepšej produkcii vajec a celkovému zlepšeniu chovu. Nezabúdajte, že spokojné a zdravé sliepky sú základom úspešného chovu.

Ayam Cemani je jedným z najzaujímavejších a najexotickejších plemien kurčiat na svete, známe svojou úplne čiernou farbou. Toto plemeno pochádza z Indonézie a je obľúbené medzi chovateľmi pre svoje jedinečné vlastnosti a estetický vzhľad.

Pôvod a história

Ayam Cemani je jedným z najpozoruhodnejších plemien kurčiat na svete, vďaka svojmu jedinečnému úplne čiernemu vzhľadu. Pôvod tohto exotického plemena je hlboko zakorenený v indonézskej kultúre a histórii, a je obklopený mystikou a legendami.

Pôvod Ayam Cemani

Ayam Cemani pochádza z ostrova Jáva v Indonézii. Slovo „Ayam“ znamená v indonézskom jazyku „kura“ a „Cemani“ je názov dediny v strednej Jáve, kde sa predpokladá, že toto plemeno vzniklo. V tejto oblasti je Ayam Cemani už po stáročia súčasťou miestnej kultúry.

Genetika a čierna pigmentácia

Jedným z najzaujímavejších rysov Ayam Cemani je jeho úplne čierna farba, ktorá zahŕňa perie, kožu, svaly, kosti a dokonca aj vnútorné orgány. Tento jedinečný fenomén je spôsobený genetickou mutáciou známou ako fibromelanóza, ktorá spôsobuje nadmernú produkciu melanínu, tmavého pigmentu. Výsledkom je kurča, ktoré je úplne čierne.

História a kultúrny význam

• Duchovné a mystické spojenie: v indonézskej kultúre má Ayam Cemani hlboký duchovný a mystický význam. Verí sa, že tieto kurčatá majú magické schopnosti a že ich čierna farba je symbolom sily a ochrany. Ayam Cemani sú často spájané s rôznymi rituálmi a obradmi. V niektorých komunitách sú považované za nositeľov šťastia a ochrancov pred zlými duchmi.

• Symbol prestíže: pre miestnych obyvateľov a zberateľov sú Ayam Cemani symbolom prestíže a bohatstva. V minulosti boli tieto kurčatá často darované ako cenné dary významným osobnostiam a používali sa v diplomatických daroch.
• Globálne uznanie: hoci Ayam Cemani sú v Indonézii známe už po stáročia, do západného sveta sa dostali až v 90. rokoch 20. storočia. Prvýkrát ich do Európy priviezol holandský chovateľ Jan Steverink v roku 1998. Od tej doby získali Ayam Cemani popularitu medzi chovateľmi po celom svete vďaka svojmu exotickému vzhľadu a vzácnosti.

Moderný chov a ochrana plemena

Dnes sú Ayam Cemani chované po celom svete, vrátane Európy, Ameriky a Ázie. Sú obľúbené najmä medzi zberateľmi vzácnych a exotických plemien. Avšak, vďaka svojej vzácnosti a náročnosti chovu sú stále považované za luxusné plemeno, ktoré môže dosahovať vysoké ceny.

Hmotnosť

• Kohúty Ayam Cemani zvyčajne vážia približne 2 až 2,5 kg.
• Sliepky Ayam Cemani sú o niečo menšie a ich hmotnosť sa pohybuje okolo 1,5 až 2 kg.

Temperament a správanie

Ayam Cemani, okrem svojho unikátneho vzhľadu, má aj zaujímavý temperament a správanie, ktoré z neho robí atraktívne plemeno pre chovateľov. Hoci je ich exotický vzhľad často hlavným dôvodom záujmu, ich povaha a správanie sú rovnako dôležité pre tých, ktorí zvažujú ich chov.

Temperament

• Ayam Cemani sú známe svojou pokojnou a miernou povahou. Tieto kurčatá sú zvyčajne tiché a neagresívne, čo z nich robí dobrú voľbu pre zmiešané kŕdle s inými plemenami.
• Tieto kurčatá sú zvedavé a inteligentné. Rady skúmajú svoje okolie a často sú aktívne pri hľadaní potravy a skúmaní nových vecí vo svojom prostredí.
• Ayam Cemani sú vo všeobecnosti priateľské a dobre vychádzajú s ľuďmi, najmä ak sú od mladého veku správne socializované. Sú ochotné prísť blízko k ľuďom a niekedy si dokonca užívajú jemné hladkanie a manipuláciu.
• Sliepky Ayam Cemani majú silné materské inštinkty a sú známe tým, že dobre sedia na vajciach a starajú sa o svoje mláďatá. Sú starostlivé a ochranné matky.

Správanie

• Ako väčšina kurčiat, aj Ayam Cemani si vytvárajú hierarchiu v rámci kŕdľa. Kohúty sú často dominantní a chránia svoje sliepky, pričom si vytvárajú svoju pozíciu v kŕdli.
• Kurčatá používajú rôzne zvuky na komunikáciu so svojimi spolukŕdľanmi. Hoci sú vo všeobecnosti tiché, vedia vydávať rôzne zvuky na upozornenie na nebezpečenstvo, nájdenie potravy alebo komunikáciu s mláďatami.
• Ayam Cemani sú veľmi adaptabilné a dokážu sa prispôsobiť rôznym prostrediam, či už ide o voľný výbeh alebo obmedzený priestor. Dôležité je, aby mali prístup k čerstvej vode, kvalitnej strave a čistému prostrediu.
• Tieto kurčatá sú aktívne a radi si hľadajú potravu vo voľnom výbehu. Sú schopné nájsť si hmyz, semená a iné drobné zdroje potravy, čo prispieva k ich zdraviu a pohode.

Sú Ayam Cemani agresívne?

• Ayam Cemani sú známe svojou pokojnou a miernou povahou. Sú zvyčajne tiché a neagresívne, čo z nich robí dobrých spoločníkov v kŕdli.
• Ak sú kurčatá chované v príliš malom priestore, môže to viesť k stresu a následne k agresívnemu správaniu. Zabezpečenie dostatočného priestoru pre každé kurča je kľúčové pre ich pohodu.
• Súťaženie o obmedzené zdroje krmiva a vody môže vyvolať agresívne správanie. Uistite sa, že všetky kurčatá majú prístup k dostatočnému množstvu krmiva a čerstvej vody.
• Občasné konflikty môžu vzniknúť pri určovaní hierarchie v kŕdli, najmä medzi kohútmi. Tieto konflikty sú zvyčajne krátkodobé a prestanú, keď sa hierarchia ustáli.

Zdravotné predispozície

Ayam Cemani sú vo všeobecnosti odolné voči bežným chorobám kurčiat a majú dobrú životaschopnosť. Sú schopné prispôsobiť sa rôznym klimatickým podmienkam, čo z nich robí vhodné plemeno pre rôzne prostredia.

Ayam Cemani sú odolné a zdravé kurčatá, ktoré môžu prosperovať v rôznych podmienkach. Avšak, ako všetky plemená, môžu čeliť určitým zdravotným výzvam. Pravidelné preventívne opatrenia, kvalitná strava, čisté prostredie a starostlivá pozornosť k zdravotným potrebám pomáhajú zabezpečiť, že vaše Ayam Cemani budú zdravé a šťastné. Ak sa objavia akékoľvek zdravotné problémy, včasná konzultácia s veterinárom je kľúčová pre správnu diagnostiku a liečbu.

Sú vhodné pre život na záhrade?

Ayam Cemani sú vhodné pre život na záhrade, pokiaľ im zabezpečíte správne podmienky a starostlivosť. Ich pokojná povaha, adaptabilita a estetický vzhľad ich robia ideálnymi pre rôzne prostredia. Pri dodržiavaní základných zásad starostlivosti a zabezpečení vhodného prostredia môžu tieto jedinečné kurčatá prospievať a prinášať radosť svojim majiteľom.

Znášajú čierne sliepky vajcia? 

Áno, sliepky Ayam Cemani znášajú vajcia, hoci ich produkcia je nižšia v porovnaní s mnohými inými plemenami kurčiat, ktoré sú chované primárne pre znášku vajec. 

Sliepky Ayam Cemani zvyčajne znášajú približne 60 až 100 vajec ročne. To je nižšie množstvo v porovnaní s bežnými nosnicami, ako sú Leghorny, ktoré môžu znášať až 300 vajec ročne.

Na rozdiel od čiernej farby peria a kože Ayam Cemani, ich vajcia sú zvyčajne krémovej až svetlo ružovej farby. Nemajú tmavé alebo čierne vajcia, ako by niektorí mohli predpokladať vzhľadom na ich čierny vzhľad. Vajcia Ayam Cemani sú stredne veľké a oválneho tvaru, podobné vajciam iných plemien kurčiat.

Sú vhodné ako sliepky na mäso

Mäso Ayam Cemani je tmavšie než mäso bežných kurčiat, čo je spôsobené genetickou mutáciou fibromelanózou, ktorá spôsobuje nadmernú produkciu melanínu. Táto pigmentácia ovplyvňuje svaly, kosti a vnútorné orgány, ktoré sú tmavé až čierne. Mäso má vynikajúcu chuť a je často opisované ako jemné a šťavnaté. Niektorí ľudia tvrdia, že má bohatšiu a výraznejšiu chuť v porovnaní s bežným kuracím mäsom.

Ayam Cemani nepatrí medzi rýchlo rastúce plemená. Kohúty dosahujú hmotnosť okolo 2-2,5 kg a sliepky okolo 1,5-2 kg, čo je menšie v porovnaní s brojlermi chovanými špeciálne pre mäso. Rastú pomalšie, čo znamená, že dosiahnutie vhodnej hmotnosti na porážku trvá dlhšie v porovnaní s komerčnými plemenami.

Aj keď Ayam Cemani môžu byť využité ako sliepky na mäso, nie sú najefektívnejšou voľbou z ekonomického a praktického hľadiska v porovnaní s komerčnými brojlermi. Ich jedinečná čierna pigmentácia a kultúrna hodnota však robia ich mäso vyhľadávaným na špeciálnych trhoch a v tradičných kulinárskych receptoch.

Pre chovateľov, ktorí hľadajú kurčatá špeciálne na produkciu mäsa, sú k dispozícii efektívnejšie plemená, ako sú Cornish Cross alebo Brojler, ktoré rastú rýchlejšie a dosahujú vyššie výnosy mäsa za kratší čas. Ayam Cemani sú skôr vhodné pre tých, ktorí hľadajú exotické a vzácne plemeno s jedinečnou estetikou a kultúrnym významom, ktoré môžu byť tiež využité na produkciu mäsa pre špecifické trhy alebo osobné potešenie.

Na záver

Ayam Cemani je fascinujúce a jedinečné plemeno s bohatou históriou a hlbokým kultúrnym významom v Indonézii. Ich jedinečná čierna farba a duchovný význam ich robia výnimočnými nielen pre chovateľov, ale aj pre milovníkov kurčiat po celom svete. Ak máte záujem o chov vzácnych a exotických plemien, Ayam Cemani môže byť skutočným klenotom vo vašej zbierke.

Africký mor ošípaných, známy aj ako africká prasacia morová horúčka (ASF), je vysoko nákazlivé a často smrteľné vírusové ochorenie, ktoré postihuje prasatá. Toto ochorenie spôsobuje vírus z rodiny Asfarviridae a môže infikovať domáce aj divé prasatá. Šíri sa priamym kontaktom medzi infikovanými a zdravými zvieratami alebo nepriamo prostredníctvom kontaminovaného materiálu, ako sú krmivá, oblečenie a vozidlá.

Na liečbu alebo prevenciu afrického moru ošípaných zatiaľ neexistuje žiadna vakcína, preto je hlavným spôsobom boja proti chorobe eliminácia infikovaných zvierat a dôsledné dodržiavanie biosekuritných opatrení. Ochorenie má vážne ekonomické dôsledky, najmä v krajinách s významným chovom prasiat, pretože môže spôsobiť veľké straty v produkcii mäsa a ovplyvniť medzinárodný obchod s prasačím mäsom.

Čo je Africký mor ošípaných

Africký mor ošípaných (SK skratka AMO, EN skratka ASF) je vírusové ochorenie, ktoré postihuje domáce ošípané, diviaky a iné sviňovité. Pre ľudí nie je nákazlivý.

História

Africký mor ošípaných (ASF) má svoj pôvod v subsaharskej Afrike, kde je endemický už desaťročia. Presný pôvod vírusu nie je známy, ale predpokladá sa, že pochádza od divo žijúcich sviňovitých, ako sú diviaky bradavičnaté.

Do Európy bol ASF prvýkrát zavlečený v 50. rokoch 20. storočia, pravdepodobne kontaminovaným kuchynským odpadom z leteckej dopravy. Druhá vlna nákazy sa začala v roku 2007 v Gruzínsku a odtiaľ sa rozšírila do celého Kaukazu a neskôr do východnej a strednej Európy. Na Slovensko bol AMO prvýkrát zavlečený v roku 2019.

Šírenie moru je spôsobené kontaktom medzi infikovanými a zdravými zvieratami. Vírus sa môže prenášať priamym kontaktom, kontaminovaným krmivom alebo vodou, alebo kontaktom s kontaminovaným prostredím. Diviaky zohrávajú kľúčovú úlohu v šírení ASF, pretože sú voči vírusu pomerne odolné a dokážu ho preniesť na veľké vzdialenosti.

Prevencia ASF spočíva v dodržiavaní prísnych hygienických opatrení v chovoch ošípaných, likvidácii kontaminovaného materiálu a zamedzení kontaktu domácich ošípaných s diviakmi. V prípade akéhokoľvek podozrivého prípadu je dôležité kontaktovať veterinárnu správu.

Čo spôsobuje Africký mor ošípaných

Africký mor ošípaných (ASF) je spôsobený vírusom z rodu Asfaviridae. Vírus napáda imunitný systém ošípaných a spôsobuje zlyhanie orgánov.

Existuje viacero kmeňov vírusu ASF, ktoré sa líšia mierou virulencie. Niektoré kmene sú vysoko virulentné a spôsobujú rýchly priebeh choroby s vysokou úmrtnosťou, zatiaľ čo iné kmene sú mierne virulentné a môžu viesť k chronickému ochoreniu.

Priebeh ochorenia

Priebeh moru sa môže líšiť v závislosti od kmeňa vírusu a závažnosti infekcie. Vo všeobecnosti sa však dá rozdeliť do troch fáz:

1. Akútna fáza

Táto fáza trvá od 3 do 10 dní.

Najčastejšie príznaky sú:

• Vysoká horúčka (nad 40°C)
• Apatia, slabosť
• Strata chuti do jedla
• Hnačky
• Zápal pľúc
• Podliatiny pod kožou, na slizniciach a vnútorných orgánoch

V tejto fáze je úmrtnosť veľmi vysoká 85-100%.

2. Poakútna fáza:

Táto fáza trvá od 10 do 21 dní. Príznaky sú miernejšie ako v akútnej fáze, ale zvieratá stále nie sú zdravé.

Môžu sa vyskytnúť:

• Chronický zápal pľúc
• Artritída
• Myokarditída
• Neurologické poruchy

Úmrtnosť v tejto fáze je nižšia, ale stále môže dosiahnuť 50%.

3. Chronická fáza:

Táto fáza sa vyskytuje len u niektorých zvierat. Zvieratá sa zdajú byť zdravé, ale stále vylučujú vírus a môžu nakaziť iné zvieratá.

Dôležité

• Mor je pre ošípané smrteľné ochorenie.
• Neexistuje žiadna liečba ani vakcína.
• Prevenciu predstavuje dodržiavanie prísnych hygienických opatrení v chovoch ošípaných, likvidácia kontaminovaného materiálu a zamedzenie kontaktu domácich ošípaných s diviakmi.
• V prípade akéhokoľvek podozrivého prípadu je dôležité kontaktovať veterinárnu správu.
• Mor nie je prenosný na ľudí. 
• Konzumácia mäsa a produktov z mäsa infikovaných zvierat je však pre ľudí smrteľne nebezpečná.

Príznaky

Africký mor ošípaných (ASF – African Swine Fever) je vážne vírusové ochorenie, ktoré postihuje domáce prasatá a diviaky. Tento mor je veľmi nákazlivý a často končí smrťou infikovaných zvierat. Hlavné príznaky Afrického moru ošípaných sú:

• vysoká horúčka: jedným z prvých a najvýraznejších príznakov je vysoká horúčka, ktorá môže dosiahnuť až 42 °C.
• nedostatok energie a letargia: zvieratá sa zdajú byť neaktívne a unavené.
• strata chuti do jedla: postihnuté prasatá často prestávajú jesť.
• začervenanie kože a kožné vyrážky: najmä na svetlejších častiach kože, ako sú brucho a vnútorné strany končatín, sa môžu objaviť viditeľné začervenania a vyrážky.
• poruchy dýchania: zvieratá môžu trpieť kašľom, ťažkosťami s dýchaním a výtokom z nosa.
• krvácanie z nosa a ďalších telesných otvorov: je spôsobené poruchami zrážanlivosti krvi.
• potenie: v dôsledku horúčky môže dôjsť k zvýšenému poteniu.
• kolaps a náhla smrť: v mnohých prípadoch môže ochorenie rýchlo postupovať až k náhlemu úhynu zvieraťa.

Bohužiaľ, na mor neexistuje vakcína ani liečba a prevencia spočíva v zabezpečení a riadení pohybu zvierat, aby sa zabránilo šíreniu ochorenia.

Testy

Na diagnostikovanie afrického moru ošípaných sa používajú rôzne typy testov, ktoré sú zamerané na detekciu vírusu alebo jeho genetického materiálu vo vzorkách z infikovaných zvierat. Tu sú hlavné metódy testovania používané na detekciu ASF:

• RT-PCR je štandardnou metódou na zistenie ochorenia v krvi alebo tkanivách zvieraťa. Je veľmi špecifická a citlivá, čo umožňuje detekovať aj veľmi nízke úrovne vírusovej RNA moru.
• ELISA sa používa na detekciu protilátok proti vírusu moru v sére zvieraťa. Tento test pomáha zistiť, či malo zviera kontakt s vírusom a vyvinulo imunitnú reakciu. 
• Imunohistochemická analýza: test sa vykonáva na tkanivových vzorkách a slúži na vizuálne zistenie antigénov vírusu moru v tkanivách pomocou špecifických protilátok.
• Sekvenovanie DNA: pri podozrení na nové alebo odlišné kmene moru sa môže vykonať sekvenovanie DNA, aby sa presne identifikovala genetická štruktúra vírusu.

Tieto testy sú kritické nielen pre diagnózu a liečbu, ale aj pre epidemiologické sledovanie a kontrolu šírenia choroby v populáciách ošípaných. Kvôli vysokému riziku šírenia a jeho vplyvu na poľnohospodárstvo je rýchla a presná diagnostika nevyhnutná.

Úmrtnosť

Úmrtnosť spôsobená africkým morom ošípaných je veľmi vysoká a môže dosiahnuť až 100% v závislosti od konkrétneho vírusového kmeňa a odolnosti zasiahnutej populácie ošípaných. Toto ochorenie je známe svojou schopnosťou spôsobiť rozsiahle straty v chovoch domácich prasiat aj u populácií diviakov.

Rôzne kmene vírusu majú rôznu virulenciu, čo znamená, že niektoré kmene môžu byť smrteľnejšie ako iné. Všeobecne však aj menej virulentné kmene môžu mať vysokú úmrtnosť, najmä ak infikujú zraniteľné populácie bez predchádzajúcej expozície alebo imunity.

Vzhľadom na to, že neexistuje vakcína alebo špecifická liečba, manažment ochorenia závisí predovšetkým od preventívnych opatrení, ako sú kontrola pohybu zvierat a rýchla likvidácia infikovaných alebo expozíciou postihnutých zvierat na minimalizáciu šírenia vírusu.

Vzhľadom na vysokú smrteľnosť a potenciál rýchleho šírenia je považovaný za jednu z najdeštruktívnejších chorôb pre chovy ošípaných a je hlavnou obavou pre poľnohospodárske a veterinárne orgány na celom svete.

Liečba

Africký mor ošípaných je vírusové ochorenie, pre ktoré zatiaľ neexistuje špecifická liečba ani vakcína. 

Prevencia 

Správne preventívne stratégie môžu pomôcť zabrániť vstupu a šíreniu vírusu v chovoch. Tu sú niektoré z najdôležitejších opatrení, ktoré by mali byť implementované:

• Jedno z najdôležitejších opatrení je zabezpečenie, aby vírus nevstúpil do chovu. To zahŕňa:
  • Oplotenie farmy a zabezpečenie všetkých vstupov.
  • Dezinfekcia vozidiel a vybavenia vstupujúceho na farmu. 
  • Zavedenie spŕch a prezliekacích miestností pre personál a návštevníkov.
  • Kontrola prístupu pre ľudí a iné zvieratá na farmu.

• Kontrola pohybu zvierat, obmedzenie pohybu ošípaných do a z farmy, najmä v oblastiach, kde je známe šírenie.
• Použitie iba certifikovaného, bezpečného krmiva a vody. Je dôležité vyhnúť sa kŕmeniu zvierat kuchynskými zvyškami alebo iným potenciálne kontaminovaným materiálom.
• Monitorovanie a rýchla reakcia. Pravidelné zdravotné prehliadky a rýchle hlásenie akýchkoľvek príznakov ochorenia alebo nezvyčajného úhynu zvierat.
• Vzdelávanie farmárov a pracovníkov na farmách o príznakoch moru a dôležitosti rýchleho hlásenia podozrení.
• Eliminácia infikovaných zvierat. Rýchla a humánna likvidácia všetkých zvierat v kontakte s infikovaným jedincom, ako aj dôkladné čistenie a dezinfekcia postihnutých oblastí.
• Legislatívne a regulatívne opatrenia. Dodržiavanie všetkých miestnych a národných zákonov týkajúcich sa kontrolných opatrení a obchodu so živými zvieratami alebo ich produktmi.
• Vzdelávanie a osveta. Rozšírenie informácií medzi farmármi, obchodníkmi so zvieratami a verejnosťou o rizikách a prevencii moru.
• Spolupráca s veterinárnymi autoritami. Tvorba úzkej spolupráce s miestnymi a národnými veterinárnymi službami pre rýchlu reakciu na prípady alebo podozrenia na ASF.

Tieto preventívne opatrenia sú nevyhnutné nielen na ochranu individuálnych farmárskych operácií, ale aj na ochranu celonárodného poľnohospodárstva a ekonomiky pred devastujúcimi dopadmi afrického moru ošípaných.

Kohút zohráva v kŕdli sliepok dôležitú úlohu, a to ako z hľadiska reprodukcie, tak aj z hľadiska sociálnej štruktúry a ochrany. V tomto článku si povieme či je potrebné mať pri chove sliepok na vajcia alebo mäso kohúta v chove sliepok. Kohút je v chove sliepok nenahraditeľný. Prináša doň mnoho benefitov a je dôležitou súčasťou kŕdľa. Ak uvažujete o chove sliepok, zvážte aj zaobstaranie kohúta, aby ste im zaistili optimálne životné podmienky.

Čo robí kohút v chove?

Kohút v chove sliepok zohráva dôležitú úlohu, a to hneď z viacerých dôvodov:

Reprodukcia sliepok s kohútom

Kohút je jediný samec v kŕdli sliepok a jeho hlavnou úlohou je oplodňovať ich vajcia. Má na to špeciálny orgán nazývaný kloaka, ktorým pri párení prenáša spermie do vajcovodu sliepky. Kohút je mimoriadne plodný a dokáže oplodniť až 100 vajec za týždeň. Pre optimálnu znáškovosť vajec je ideálne mať v kŕdli aspoň jedného kohúta na 10 až 15 sliepok.

Sociálna štruktúra a ochrana

Kohút je vodcom kŕdľa a udržiava medzi sliepkami sociálny poriadok. Chráni kurčatá a sliepky pred predátormi varovaním pred nebezpečenstvom a odháňaním predátorov. Zvoláva sliepky na potravu a v noci ich usadzuje na hradlo. Prejavuje sliepkam náklonnosť a stará sa o ne. Kohút je pre sliepky dôležitým zdrojom informácií. Komunikuje s nimi pomocou rôznych vokalizácií a reči tela. Sliepky sa od kohúta učia, ako sa orientovať v okolí, ako hľadať potravu a ako sa vyhnúť nebezpečenstvu.

Koľko sliepok na kohúta?

Ideálny pomer sliepok a kohútov v chove závisí od rôznych faktorov, ako napríklad od plemena sliepok, veľkosti chovu a dostupného priestoru.

Všeobecne sa odporúča:

• Minimálny pomer: 1 kohút na 10 až 15 sliepok. To znamená, že ak máte 10 sliepok, mali by ste mať aspoň 1 kohúta.
• Optimálny pomer: 1 kohút na 6 až 7 sliepok. Pri tomto pomere má kohút dostatok sliepok na oplodnenie vajec a zároveň nie je pre sliepky príliš agresívny.
• Veľké plemená sliepok: pre veľké plemená sliepok, ako napríklad Plymouth Rock alebo Wyandotte, môže stačiť 1 kohút na 8 až 10 sliepok.
• Ľahké plemená sliepok: pre menšie/ľahké plemená sliepok, ako napríklad Leghorn alebo Rhode Island Red, môže stačiť 1 kohút na 5 až 6 sliepok.

Je dôležité poznamenať, že toto sú len všeobecné odporúčania. Váš individuálny pomer sliepok a kohútov môže byť odlišný v závislosti od vašich konkrétnych potrieb a situácie.

Niektoré plemená sliepok sú aktívnejšie a temperamentnejšie ako iné. Pre tieto plemená môže byť potrebný menší pomer sliepok a kohúta, aby sa predišlo agresivite kohúta voči sliepkam. V menšom chove s menším priestorom je tiež potrebný menší pomer sliepok a kohúta, aby sa predišlo preplneniu a stresu. Kohúty potrebujú dostatok priestoru na pohyb a prenasledovanie sliepok. Ak nemáte dostatok priestoru, môže byť potrebný nižší pomer sliepok a kohútov. Ak chcete chovať sliepky na vajcia, je dôležité mať dostatok kohútov na oplodnenie všetkých vajec. Ak chcete chovať sliepky len na mäso, kohút nie je potrebný.

Ako vybrať kohúta?

Výber kohúta do chovu sliepok je dôležitá úloha, keďže kohút zohráva kľúčovú úlohu v reprodukcii, sociálnej štruktúre a ochrane kŕdľa. Pri výbere kohúta je dôležité zvážiť nasledovné faktory:

Zdravie a vzhľad

Vyberajte si kohúta, ktorý je aktívny, energický a má pekné perie. Kohút by mal mať zdravý vzhľad, čisté oči a nepoškodený zobák a nohy. Dbajte na to, aby kohút nemal známky chorôb alebo parazitov.

Povaha kohúta

Je dôležité vybrať si kohúta s dobrou povahou, ktorý je priateľský k sliepkam a nie je agresívny.

Kohút by nemal šikanovať sliepky, ale mal by sa k nim správať s rešpektom. Sledujte správanie kohúta k ostatným sliepkam a vyberte si takého, ktorý sa k nim správa ohľaduplne a chráni ich.

Plemeno kohúta

Ak máte v chove sliepky rôznych plemien, zvážte výber kohúta rovnakého plemena, aby ste predišli kríženiu a prípadným zdravotným problémom u kurčiat. Niektoré plemená kohútov sú známe svojou miernou povahou, ako napríklad kohúty plemena Leghorn alebo Sussex, zatiaľ čo iné plemená, ako napríklad kohúty plemena Bojanovka, môžu byť temperamentnejšie.

Vek kohúta

Je vhodné vybrať si kohúta vo veku okolo 4 až 6 mesiacov, kedy je už dostatočne zrelý a vyvinutý, ale zároveň nie je príliš starý. Príliš mladý kohút nemusí byť dostatočne skúsený na vedenie kŕdľa a ochranu sliepok, zatiaľ čo príliš starý kohút môže byť menej aktívny a plodný.

Pamätajte, že výber kohúta je dôležitým rozhodnutím, ktoré ovplyvní pohodu a produktivitu vášho chovu sliepok. Venujte dostatok času výberu a zvážte všetky spomenuté faktory, aby ste si vybrali kohúta, ktorý bude ideálnym prínosom pre váš kŕdeľ.

Je potrebné na liahnutie sliepok z vajíčka kohút?

Ak chcete sliepky chovať len na produkciu vajec kohút nie je potrebný. Avšak, ak chcete sliepky chovať aj na rozmnožovanie a liahnutie kurčiat, kohút je potrebný. Kohút oplodňuje vajcia sliepok, čím dochádza k ich vývoju a liahnutiu kurčiat z vajíčka. 

Čo ak nemáte kohúta?

Ak nemáte v chove sliepok kohúta, má to určité následky:

Produkcia vajec

Sliepky budú znášať vajcia aj bez kohúta. Tieto vajcia sa však nazývajú neoplodnené vajcia a nie sú vhodné na liahnutie kurčiat. Neoplodnené vajcia majú rovnakú nutričnú hodnotu ako oplodnené vajcia, takže ich môžete bez obáv konzumovať. Niektorí ľudia preferujú chuť neoplodnených vajec, pretože nemajú tak výraznú chuť žĺtka ako oplodnené vajcia.

Rozmnožovanie

Bez kohúta sa sliepky nemôžu rozmnožovať prirodzene. 

Sociálna štruktúra v chove sliepok

Kohút hrá v kŕdli sliepok dôležitú úlohu pri udržiavaní sociálnej štruktúry a hierarchie. Bez kohúta môže v kŕdli dochádzať k bojom a šikane medzi sliepkami. Dominantná sliepka môže prevziať niektoré úlohy kohúta, ako napríklad ochranu kŕdľa pred predátormi. Avšak, sliepka nedokáže plne nahradiť kohúta v jeho úlohách, a preto môže v kŕdli bez kohúta dochádzať k určitej nestabilite a stresu.

Výhody chovu sliepok bez kohúta

• Tichšie prostredie: kohúty sú známe tým, že v ranných hodinách kokrhujú, čo môže byť pre niekoho rušivé.
• Menšie riziko agresivity: niektoré kohúty môžu byť agresívne voči sliepkam, najmä v období párenia. V chove bez kohúta sa toto riziko eliminuje.
• Jednoduchšia údržba: chov sliepok bez kohúta je vo všeobecnosti jednoduchší a menej náročný na údržbu.

Kohút z iného plemena? 

V zásade je možné chovať kohúta z iného plemena v chove sliepok, avšak je dôležité zvážiť niekoľko faktorov, aby ste sa vyhli potenciálnym problémom:

Kompatibilita plemien

Je dôležité vybrať si plemeno kohúta, ktoré je kompatibilné s plemenami vašich sliepok. Niektoré plemená kohútov sú známe svojou agresívnou povahou voči sliepkam iných plemien. Je vhodné vyberať si kohúta z plemena, ktoré má podobnú veľkosť a temperament ako vaše sliepky. Vyhnite sa kohútom plemien, ktoré sú oveľa väčšie alebo menšie ako vaše sliepky, nakoľko by to mohlo viesť k šikane alebo zraneniam.

Sociálna štruktúra

Kohút z iného plemena môže narušiť sociálnu štruktúru v kŕdli sliepok. V niektorých prípadoch sa kohút z iného plemena môže integrovať do kŕdľa bez problémov, avšak v iných prípadoch môže dochádzať k bojom a šikane medzi kohútom a ostatnými sliepkami. Je dôležité sledovať správanie kohúta a sliepky po jeho zavedení do kŕdľa a v prípade potreby ho oddeliť, ak sa prejavujú agresívne sklony.

Plodnosť

Niektoré plemená kohútov sú menej plodné ako iné. Ak chcete chovať sliepky na produkciu vajec a kurčiat, je dôležité vybrať si kohúta plemena, ktoré je známe svojou dobrou plodnosťou.

V opačnom prípade sa môže znížiť počet oplodnených vajec a vyliahnutých kurčiat.

Chov kohúta z iného plemena v chove sliepok je možný, ale je dôležité zvážiť všetky spomenuté faktory, aby ste predišli potenciálnym problémom. Vždy je vhodnejšie vybrať si kohúta rovnakého plemena ako vaše sliepky, ak je to možné. Ak sa napriek tomu rozhodnete pre kohúta z iného plemena, dôkladne ho sledujte a v prípade potreby ho oddeľte od kŕdľa.

Najčastejšie otázky o kohútovi pri chove sliepok

Je kohút v chove sliepok potrebný?

Ak chcete sliepky chovať len na produkciu vajec alebo na mäso, kohút nie je potrebný. Ak však chcete sliepky chovať aj na rozmnožovanie a liahnutie kurčiat, kohút je potrebný. Kohút oplodňuje vajcia sliepok, čím dochádza k ich vývoju a liahnutiu kurčiat z vajec.

Koľko sliepok na jedného kohúta?

Ideálny pomer sliepok a kohútov v chove závisí od rôznych faktorov, ako napríklad od plemena sliepok, veľkosti chovu a dostupného priestoru.

Všeobecne sa odporúča:

• Minimálny pomer: 1 kohút na 10 až 15 sliepok.
• Optimálny pomer: 1 kohút na 6 až 7 sliepok.
• Veľké plemená sliepok: pre veľké plemená sliepok môže stačiť 1 kohút na 8 až 10 sliepok.
• Menšie plemená sliepok: môže byť potrebný 1 kohút na 5 až 6 sliepok.

Ako vybrať kohúta do chovu?

Pri výbere kohúta do chovu je dôležité zvážiť nasledovné faktory:

• Zdravie a vzhľad: kohút by mal byť aktívny, energický a mať pekné perie. Mal by mať zdravý vzhľad, čisté oči a nepoškodený zobák a nohy. Dbajte na to, aby kohút nemal známky chorôb alebo parazitov.
• Povaha: je dôležité vybrať si kohúta s dobrou povahou, ktorý je priateľský k sliepkam a nie je agresívny. Kohút by nemal šikanovať sliepky, ale mal by sa k nim správať s rešpektom. Sledujte správanie kohúta k ostatným sliepkam a vyberte si takého, ktorý sa k nim správa ohľaduplne a chráni ich.
• Plemeno: ak máte v chove sliepky rôznych plemien, zvážte výber kohúta rovnakého plemena, aby ste predišli kríženiu a prípadným zdravotným problémom u kurčiat. Niektoré plemená kohútov sú známe svojou miernou povahou, ako napríklad kohúty plemena Leghorn alebo Sussex, zatiaľ čo iné plemená, ako napríklad kohúty plemena Bojanovka, môžu byť temperamentnejšie.
• Vek: je vhodné vybrať si kohúta vo veku okolo 4 až 6 mesiacov, kedy je už dostatočne zrelý a vyvinutý, ale zároveň nie je príliš starý. Príliš mladý kohút nemusí byť dostatočne skúsený na vedenie kŕdľa a ochranu sliepok, zatiaľ čo príliš starý kohút môže byť menej aktívny a plodný.
• Pôvod: odporúča sa vyberať kohúta z overeného chovu s dobrou povesťou, aby ste mali istotu o jeho zdraví a genetickej predispozícii. Vyhnite sa kohútom z neznámych zdrojov, nakoľko u nich je vyššie riziko chorôb a parazitov.

Koľko sa dožíva kohút?

Priemerná dĺžka života kohúta je okolo 3 až 5 rokov. Táto dĺžka sa však môže líšiť v závislosti od rôznych faktorov.

Aký maximálne starý kohút má byť v chove?

Neexistuje presná odpoveď na otázku, aký maximálne starý kohút môže byť v chove sliepok. Všeobecne sa však odporúča chovať kohúty vo veku do 5 rokov. Po tomto veku kohúty strácajú plodnosť, aktivitu a vitalitu. Môžu sa u nich vyskytnúť aj zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť starať sa o kŕdeľ a chrániť sliepky. Samozrejme, existujú aj kohúty, ktoré sú vitálne a plodné aj vo vyššom veku. V takýchto prípadoch je dôležité sledovať zdravie a správanie kohúta a v prípade potreby ho vymeniť za mladšieho.

Kedy sa dáva kohút do polievky?

Vek kohúta na jeho vhodnosť do polievky nemá priamy vplyv. Vhodnosť kohúta do polievky závisí od viacerých faktorov, ako napríklad: plemeno, spôsob chovu a podobne. Vo všeobecnosti sa kohúty do polievky dávajú vtedy, keď dosiahnu vek okolo 1 až 2 rokov. V tomto veku sú kohúty už dostatočne zrelé na to, aby ich mäso malo dobrú chuť a konzistenciu, ale nie sú ešte príliš staré, aby bolo tuhé a suché.

Znášajú sliepky menej vajec bez kohúta?

Áno, sliepky znášajú menej vajec bez kohúta. Kohút síce nie je priamo potrebný na produkciu vajec, avšak jeho prítomnosť v kŕdli sliepok má niekoľko pozitívnych vplyvov na znášku. V priemere sliepky bez kohúta znášajú o 10 až 20% menej vajec ako sliepky s kohútom.

Je možné konzumovať oplodnené vajcia?

Áno, oplodnené vajcia je možné bezpečne konzumovať. Neexistuje žiadny rozdiel v chuti, nutričnej hodnote alebo bezpečnosti medzi oplodnenými a neoplodnenými vajcami.

Oplodnené vajcia:

• Obsahujú žĺtok a bielok, rovnako ako neoplodnené vajcia.
• Majú rovnakú nutričnú hodnotu ako neoplodnené vajcia, t.j. sú bohaté na bielkoviny, vitamíny a minerály.
• Sú bezpečné na konzumáciu v akomkoľvek veku, vrátane detí a tehotných žien.
• Nie je potrebné ich špeciálne upravovať pred konzumáciou.

Je dôležité poznamenať, že:

• Oplodnené vajcia sa nevyliahnu, ak ich nebudete umelo liahnuť v inkubátore.
• Oplodnené vajcia môžu mať miernu škvrnu krvi v bielku, ktorá je však neškodná a dá sa odstrániť.
• Niektorí ľudia môžu mať psychické zábrany voči konzumácii oplodnených vajec.

Ak nemáte žiadne etické alebo psychické výhrady, oplodnené vajcia sú bezpečné a výživné na konzumáciu. Neexistuje žiadny rozdiel v chuti alebo nutričnej hodnote medzi oplodnenými a neoplodnenými vajcami.

Čo je vápenka alebo svrab behákov hydiny? 

Vápenka, známa aj ako svrab behákov, je ochorenie hydiny spôsobené roztočom z čeľade Acaridae. Tieto roztoče sa usídľujú medzi a pod šupinami behákov vtákov, kde sa živia epidermou a vylučujú dráždivú látku. Táto látka spôsobuje svrbenie, podráždenie a tvorbu kôr a šupín na behákoch. V závažných prípadoch môže dôjsť k zhrubnutiu a deformácii behákov, ochrnutiu, strate peria a celkovému oslabeniu vtáka.

Príznaky vápenky:

Príznaky vápenky (svrabu behákov) u hydiny:

• Svrbenie a podráždenie behákov: toto je jeden z najvýraznejších príznakov. Vtáky si často ošklbávajú perie na postihnutých miestach, aby zmiernili svrbenie.
• Šupinatosť a tvorba kôr na behákoch: v dôsledku dráždenia roztočmi dochádza k nadmernému rohovateniu kože, čo sa prejavuje ako zhrubnutie a olupovanie kože. Na behákoch sa môžu vytvárať aj kôry.
• Zhrubnutie a deformácia behákov: v chronickej fáze ochorenia môžu beháky vtákov zhrubnúť a deformovať sa.
• V závažných prípadoch: môže dôjsť k ochrnutiu behákov, strate peria v okolí behákov a celkovému oslabeniu vtáka.

Ak spozorujete akékoľvek z týchto príznakov u vašej hydiny, je dôležité čo najskôr kontaktovať veterinára.

Prenos vápenky

Vápenky u hydiny sa šíri dvoma hlavnými spôsobmi:

Priamy kontakt:

Najčastejším spôsobom prenosu je priamy kontakt s infikovanou hydinou. To sa môže stať pri spoločnom chove infikovanej a zdravej hydiny. Ak sú vtáky z rôznych chovov umiestnené spolu, môžu si ľahko preniesť roztoče. Bojoch a párení medzi vtákmi môžu tiež viesť k prenosu roztočov.

Nepriamy kontakt:

Menej časté, ale stále možné, je šírenie vápenky prostredníctvom kontaminovaných predmetov. Roztoče môžu prežiť mimo hostiteľa niekoľko dní a môžu zostať na, podstielke, bidlách a hniezdach a náradí a pomôckach používaných v chove hydiny, ako sú hrabličky a metly. Preto je dôležité dezinfikovať kurín a starať sa o hygienu v chove. 

Prevencia

Prevencia je kľúčová v boji proti vápenke a pomáha udržiavať zdravie vašej hydiny. Tu je niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť, aby ste zabránili vzniku a šíreniu tohto ochorenia:

Udržujte čistý a hygienický kurín:

• Pravidelne čistite a dezinfikujte kurín: vymieňajte pravidelne podstielku, čistite všetky povrchy v kuríne a udržujte čisté aj okolie kurína. 
• Odporúča sa čistiť kurín týždenne, najmä počas teplých a vlhkých mesiacov.
• Používajte vhodný dezinfekčný prostriedok určený pre chovy hydiny.

Poskytnite vtákom čerstvú podstielku:

• Pravidelne vymieňajte podstielku za čerstvú, suchú podstielku.
• Vhodnými materiálmi na podstielku sú hobliny, slama, alebo drevné peletky.
• Vyhnite sa používaniu pilín, pretože môžu dráždiť dýchacie cesty vtákov.

Dezinfikujte bidlá a hniezda:

• Bidlá a hniezda by sa mali pravidelne čistiť a dezinfikovať.
• Môžete ich umyť horúcou mydlovou vodou a následne opláchnuť čistou vodou.
• Po vyschnutí ich môžete dezinfikovat vhodným dezinfekčným prostriedkom.

Pravidelne kontrolujte vtáky:

• Pravidelne kontrolujte nohy a beháky vašej hydiny, či nevykazujú známky vápenky, ako je svrbenie, šupinatenie, zhrubnutie alebo deformácia.
• Čím skôr odhalíte ochorenie, tým ľahšie a rýchlejšie ho možno liečiť.

Udržujte prostredie bez stresu:

• Stres môže oslabiť imunitný systém vtákov a urobiť ich náchylnejšími na ochorenia, vrátane vápenky.
• Zabezpečte vtákom dostatok priestoru, svetla, vetrania a vhodnú stravu s potrebnými živinami.
• Vyhnite sa zbytočnému stresu, ako je hlučné prostredie, časté manipulácie a prehnané stiesnenie v kuríne.

Karanténa pre nové vtáky:

• Predtým, ako nové vtáky spojíte so zvyškom kŕdľa, umiestnite ich do karantény na dobu minimálne 2 týždne.
• Počas karantény ich sledujte, či nevykazujú známky choroby.
• Nové vtáky by mal pred vstupom do kŕdľa vyšetriť veterinár.

Zabráňte kontaktu s infikovanou hydinou:

• Neumiestňujte svoju hydinu na miesta, kde predtým žila infikovaná hydina.
• Ak navštevujete iné chovy hydiny, prezúvajte sa pred vstupom a po opustení chovného priestoru.
• Vydezinfikujte si obuv a oblečenie, aby ste predišli prenosu patogénov.

Dodržiavaním týchto preventívnych opatrení môžete pomôcť chrániť svoju hydinu pred vápenkou a inými parazitmi.

Ako liečiť vápenku?

Liečba vápenky pozostáva z dvoch hlavných zložiek:

Aplikácia antiparazitických prípravkov:

Existuje viacero typov antiparazitických prípravkov, ktoré sa používajú na liečbu vápenky:

• Spreje: sa aplikujú priamo na postihnuté beháky vtákov.
• Roztoky: sa používajú na namáčanie behákov vtákov.
• Injekcie: sa aplikujú veterinárom pod kožu vtáka.
• Dôležité je dodržiavať pokyny veterinára a návod na použitie antiparazitického prípravku.

Dezinfekcia prostredia:

Okrem liečby vtákov je dôležité dezinfikovať aj prostredie, v ktorom žijú. To zahŕňa:

Ako dlho trvá liečba vápenky?

Všeobecne sa liečba vápenky pohybuje v rozmedzí od 2 do 6 týždňov. V niektorých prípadoch môže byť potrebná aj dlhšia liečba. Je dôležité dodržať celý liečebný plán veterinára. Počas liečby by sa hydina nemala chovať s ostatnými vtákmi. Je dôležité sledovať vtáky po liečbe, aby ste sa uistili, že sa vápenka nevrátila.

Ak máte podozrenie, že vaše vtáky trpia vápenkou, je dôležité čo najskôr kontaktovať veterinára. Veterinár vám pomôže diagnostikovať ochorenie a odporučí vhodnú liečbu.

Je vápenka hrabákov smrtelná?

Nie, vápenka hrabákov nie je vo väčšine prípadov smrteľná. Avšak, ak sa nelieči, môže viesť k vážnym sekundárnym infekciám a oslabeniu vtákov, v extrémnych prípadoch aj k úmrtiu.

Neexistujú žiadne plemená sliepok, ktoré by vôbec nehrabali. Všetky sliepky hrabú inštinktívne, aby hľadali potravu, kúpali sa v prachu a hniezdili. Niektoré plemená však hrabú menej ako iné. V tomto článku nájdete odpoveď na otázku nehrabavých sliepok a taktiež prečo sliepky hrabú. 

Existujú nehrabavé sliepky? 

Áno, existujú plemená sliepok, ktoré hrabú menej ako iné. Nie je to tak, že by nehrabali vôbec, ale ich pud hrabania je menej vyvinutý.

Plemená sliepok, ktoré hrabú menej, sú:

• Plemená s papučkami: tieto plemená majú na nohách perie, ktoré im bráni v prílišnom hrabaní. Medzi ne patria napríklad Brahmanky, Kočinky, Faverolky a Maransky.
• Menšie plemená: menšie plemená sliepok hrabú menej ako veľké plemená. Medzi ne patria napríklad Miflérky, zdrobnené Kočinky a Hodvábničky.
• Plemená s obmedzeným videním: plemená s veľkým chocholom na hlave, ako napríklad zdrobnené Holanďanky, hrabú menej, pretože majú obmedzené videnie a orientáciu.

Ak máte trávnik, ktorý chcete chrániť pred hrabavými sliepkami, môžete zvážiť chov niektorého z týchto plemien. Je však dôležité poznamenať, že žiadny trávnik nie je dosť veľký na to, aby ho kŕdeľ sliepok nedokázal zničiť, ak by ste ich tam púšťali denne.

Pre sliepky je dôležité mať výbeh, kde sa môžu voľne pohybovať a hrabať. Ak im nedovolíte behať po záhrade, budete im musieť zhotoviť ohradu s pletivom.

Plemená sliepok, ktoré nehrabú (menej hrabú)

Niektoré z plemien, ktoré sa považujú za nehrabavé, sú:

• Brahmanky
• Kočinky
• Faverolky
• Maransky
• Zdrobnené kočinky
• Hodvábničky
• Mnohé plemená s papučkami

Tu sú niektoré plemená sliepok, ktoré sú známe tým, že hrabú menej ako iné:

• Brahma: sú veľké, majestátne vtáky s hustým perím, ktoré im pomáha udržať sa v teple v chladnom počasí. Sú známe tým, že sú jemné a priateľské sliepky. 
• Kočinky: sú obľúbené plemeno pre záhradníkov, pretože sú odolné a nenáročné na údržbu. Sú tiež známe tým, že sú dobré matky a znášajú pomerne veľké hnedé vajcia. 
• Faverolle: sú francúzske plemeno, ktoré je známe svojim pokojným temperamentom a dobrými znáškovými schopnosťami. znášajú veľké hnedé vajcia. Majú tiež jedinečné perie, ktoré je na hlave a krku pernaté. 
• Marans: sú francúzske plemeno, ktoré je známe svojimi tmavohnedými vajcami. Sú tiež známe tým, že sú relatívne odolné voči chorobám.
• Zdrobnené kočinky: sú menšou verziou plemena kočinky. Sú známe svojim priateľským temperamentom a dobrými znáškovými schopnosťami. Znášajú malé hnedé vajcia. 
• Silky: sú čínske plemeno, ktoré je známe svojim mäkkým perím. Sú tiež známe svojim pokojným temperamentom a dobrou znáškou. Znášajú malé krémové vajcia. 

Je dôležité poznamenať, že neexistujú žiadne plemená sliepok, ktoré by vôbec nehrabali. Všetky sliepky hrabú inštinktívne, aby hľadali potravu, kúpali sa v prachu a hniezdili. Niektoré plemená však hrabú menej ako iné. Pri výbere plemena sliepky je dôležité zvážiť veľkosť vášho dvora, vaše klimatické podmienky a vaše potreby a preferencie.

Prečo sliepky hrabú?

Sliepky hrabú z rôznych dôvodov:

• Hľadanie potravy: sliepky sú všežravé a hrabú v zemi, aby našli hmyz, červy, rastliny a semená. Ich inštinkt im káže hľadať potravu a hrabá im v tom ich silný zobák a pazúriky.
• Kúpanie v prachu: prach im pomáha zbaviť sa parazitov a udržiavať si perie čisté. Sliepky sa hrabú v prachu, aby si rozložili prach na perie a pokožku. Prach absorbuje olej a nečistoty z peria a zároveň odpudzuje parazity.
• Vyhrabávanie jamiek: sliepky si hrabú jamky, aby si do nich zniesli vajcia. Jamky im poskytujú ochranu pre vajcia a pomáhajú udržiavať ich v teple.
• Teritoriálne správanie: sliepky hrabú v zemi, aby si označili svoje teritórium. Hrabanie im umožňuje uvoľniť feromóny, ktoré informujú ostatné sliepky o ich prítomnosti.
• Zábava: hrabanie môže byť pre sliepky aj formou zábavy. Sliepky sa nudia, ak nemajú dostatok stimulácie a hrabú.
• Iné dôvody: sliepky hrabú aj z iných dôvodov, napríklad na uvoľnenie stresu, na zahriatie sa v chladnom počasí alebo na zbavenie sa nudy.

Hrabanie je prirodzené správanie sliepok a nie je možné ho úplne zastaviť. Existuje však niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste znížili hrabanie sliepok:

• Poskytnite sliepkam dostatok potravy a vody, aby nemuseli hľadať potravu v zemi.
• Vytvorte im v ohrade prachové kúpele.
• Poskytnite im miesta na hniezdenie, napríklad slamené búdky.
• Nechajte ich behať po záhrade len pod dohľadom.

Ak máte trávnik, ktorý chcete chrániť pred hrabavými sliepkami, môžete zvážiť chov plemena sliepok, ktoré hrabú menej.

Kam sa hodia nehrabavé sliepky? 

Nehrabavé sliepky sa hodia do rôznych chovov, vrátane:

• Záhrady s trávnikom: ak máte trávnik, ktorý chcete chrániť pred hrabavými sliepkami, nehrabavé plemená sú ideálnou voľbou. Tieto plemená hrabú menej, takže je menej pravdepodobné, že vám zničia trávnik.
• Mestské dvory: nehrabavé sliepky sú vhodné aj do mestských dvorov, ktoré sú obvykle menšie. Tieto plemená sú menej hlučné a aktívne ako iné plemená, takže sú ideálne pre susedstvo s tesnou zástavbou.
• Ohrady s obmedzeným priestorom: ak máte malú ohradu, nehrabavé sliepky sú dobrou voľbou, pretože nepotrebujú toľko priestoru na pohyb ako iné plemená.
• Pre chovateľov, ktorí chcú menej údržby: nehrabavé sliepky sú menej náročné na údržbu ako iné plemená, pretože po nich nemusíte upratovať toľko rozhrabaného prachu a zeme.

Sliepky do malých záhrad

Tu sú niektoré plemená sliepok, ktoré sú vhodné do malých záhrad:

• Zdrobnené plemená: zdrobnené plemená sú menšie verzie populárnych plemien sliepok, ako sú Kočinky, Plymutka a Wyandotky. Sú známe svojou jemnou povahou a malou veľkosťou, čo z nich robí dobrú voľbu pre malé záhrady.
• Plemená s papučkami: majú perie na nohách. Medzi obľúbené plemená s papučkami patria Brahmas, Cochins a Langshans.

Prečo chovať v záhrade hydinu?

Existuje mnoho dôvodov, prečo chovať hydinu v záhrade:

• Čerstvé vajcia: sliepky znášajú čerstvé vajcia takmer každý deň. Domáce vajcia môžu byť chutnejšie ako vajcia z obchodu, pretože sliepky sa voľne pohybujú a jedia prirodzenú stravu.
• Zníženie škodcov: sliepky hrabú v zemi a jedia hmyz a červy, čím pomáhajú zbaviť sa škodcov v záhrade.
• Prírodné hnojivo: sliepky produkujú trus, ktorý je vynikajúcim hnojivom pre záhradu. Trus je bohatý na dusík, fosfor a draslík, ktoré sú dôležité živiny pre rastliny.
• Zábava: sliepky sú zábavné a nenáročné na údržbu. Môžu vám poskytnúť hodiny zábavy pri sledovaní ich hrabania a hľadania potravy.
• Vzdelávanie – ekofarmy: chov hydiny môže byť skvelým spôsobom, ako naučiť deti o zodpovednosti a starostlivosti o zvieratá na záhrade a hospodárstve.
• Zníženie potravinového odpadu: sliepky dokážu skonzumovať rôzne druhy potravinového odpadu, ako sú šupky od ovocia a zeleniny.
• Udržateľnosť: chov hydiny v záhrade môže prispieť k udržateľnejšiemu životnému štýlu. Sliepky produkujú vajcia a hnojivo bez potreby chemických látok alebo pesticídov.

Predtým, ako si zaobstaráte hydinu, je dôležité zvážiť nasledovné:

• Miesto: sliepky potrebujú kurín, kde môžu spať a znášať vajcia. Kurín by mal byť dobre vetraný a chránený pred predátormi.
• Potrava a voda: sliepky potrebujú dostatok potravy a vody. Môžete im kúpiť krmivo pre sliepky.
• Starostlivosť: sliepky potrebujú pravidelnú starostlivosť, ako je čistenie kurína a výbehu.
• Miestne predpisy: pred kúpou hydiny si overte miestne predpisy, aby ste sa uistili, že je to legálne vo vašich podmienkach (napr. Na balkóne).

Chov hydiny v záhrade môže byť skvelým spôsobom, ako získať čerstvé vajcia, zbaviť sa škodcov a zabaviť sa. S trochou plánovania a starostlivosti môžete mať úspešné stádo sliepok aj v malej záhrade.